Nemocnica

Z bočnej uličky vyšiel krívajúci postarší muž. Vyzeral ako bezdomovec a tak si ho nikto nevšímal. Po prejdení niekoľkých metrov však spadol. Z chrbta mu trčal nôž a na nohe na ktorú kríval bolo tiež vidno stopy po noži. Ľudia si ho stále ani nevšimli. Všetci sa ďalej ponáhľali bohvie kam.
"Ááááááá!!!!!" preplnenou ulicou sa ozýval vreskot starej ženy, ktorá si všimla nôž trčiaci z jeho chrbta. Až teraz mu začali okoloidúci venovať pozornosť. "Čo sa to tu deje?" pomedzi ľudí sa predieral mestský policajt. Nikto mu neodpovedal. Všetci boli ako skamenení. "Volal už niekto záchranku?" opýtal sa muža v čiernom obleku čo stál najbližšie. "N-nie." muž mal problém zo seba vysúkať aspoň nejakú odpoveď. "A máte mobil?" "Áno." odpovedal chlap, ktorý sa už ako-tak spamätal. "No tak na čo čakáte?! Volajte záchranku!"
Sanitka došla až za pätnásť minút. Zadné dvere sa otvorili a von vyskočili štyria doktori. Jeden z nich podišiel k ležiacemu, ktorý nejavil žiadne známky života. Sklonil sa k nemu a nahmatal mu pulz. "Ešte žije! Sem s tými nosidlami!" Zvyšní traja doktori vytiahli zo sanitky vozík a naložili naň zraneného. Nastúpili do sanitky a vyrazili na plný plyn smerom k nemocnici. Jeden z doktorov zostal na mieste. "Čo sa tu stalo?" "Neviem. Nikto nevie nič o tom ako sa sem ten muž dostal." odpovedal mu policajt. Medzitým ako sa tí dvaja rozprávali prišli posily, ktoré zavolal policajt. "Konečne ste tu! Bob ale ti to trvalo, kde si trčal tak dlho?" "Upokoj sa! Mali sme prácu." "Čo sa tu stalo?" "Z neba spadol dobodaný muž. Aspoň tak to vypadá podľa výpovedí svedkov, z ktorých nikto nič nevidel. Objavila ho tuto pani Smithová. Teda si ho prvá všimla. Keď zakopla o niečo mäkké pozrela sa pod nohy a uvidela akéhosi muža. Z chrbta mu trčal nôž a tak začala hlasno kričať. To je všetko." "A kde je ten mŕtvy?" "Aký mŕtvy? On žije! Aspoň tak usúdil privolaný lekár. Previezli ho do nemoznice." "Dobre pošlem tam zopár detektívov." Bob sa pobral k svojmu autu a vysielačkou zavolal na stanicu aby do nemocnice poslali dvoch detektívov.
Cŕŕn. "Sakra! kto zas otravuje?!" Slater bol s nervami v koncoch. Len nedávno sa mu podarilo vypátrať vraha, ktorý zabíjal dôchodcov a už ho zas s niečím otravujú. "Prosím!" zareval až prehnane agresívne do slúchadla. "Čo? Ach jaj. Viac si ma už ani potešiť nemohol!" "Do čerta, prečo vždy tie najhoršie prípady hodia na mňa?" spýtal sa nahlas sám seba. Obliekol si oblek, za opasok si zastrčil zbraň a obul sa. Nepočítal s tým, že pištoľ aj použije, ale vždy je lepšie byť pripravený na všetko.
Do nemocnice prišiel okolo ôsmej večer. Bolo to na opačnej strane mesta ako býval a keďže sa každý vracal z práce, zostal niekoľko hodín trčať v zápche. "Dobrý večer. Som detektív Slater." Predniesol sestre čo mala službu na recepcii nemocnice a otrčil jej pred tvár svoj odznak ako dôkaz, že je naozaj detektív. "Počkajte chvíľu pane. Pán primár Diggins vás očakáva. Vravel, aby som ho hneď zavolal keď prídete." Slater si sadol do kresla a čakal. Sestra zdvihla telefón a do slúchadla povedala zopár slov. V tom si Slater uvedomil, že tu niečo nesedí. "Prepáčte. Neprišiel náhodou ešte jeden detektív?" "Nie pane, nikto pred vami neprišiel." "Áá pán Slater, čakal som vás tu už pred dvomi hodinami. Som primár Diggins." povedal prichádzajúci muž a podával Slaterovi ruku. "Rád vás spoznávam pán primár." Slater mu stiskol ruku. "Poďte za mnou prosím." povedal primár a viedol ho cez dlhé chodby. Nemocnica bola naozaj obrovská. Konieckoncov to bola jedna z najväčších nemocníc v celom štáte. Trvalo im skoro desať minút kým sa dostali do primárovej kancelárie. "Nech sa páči posaďte sa." ponúkol Slaterovi stoličku. Slater si sadol a hneď sa opýtal "Prepáčte, že sa pýtam, ale neprišiel predo mnou ešte jeden detektív?" "Nie pane. Mne povedali len, že príde detektív Slater aby sa ma opýtal na istého bezdomovca, ktorého nám sem priviezli okolo poludnia." "Áno, ale mne povedali, že sem pošlú ešte niekoho. Ale čo už. V akom stave bol ten muž keď vám ho sem priviezli?" "Bol ťažko zranený, ale prežil to. Nôž nezasiahol žiadny dôležitý orgán. Čo je však divné je to, že vôbec nekrvácal. Ani stopa po krvi." Posledné primárove slová Slatera zaskočili. "Ako to myslíte, že nekrvácal?" "No predsa, že mu z rán vôbec netiekla krv." "Takže ten muž nemá krv alebo čo?" "Nie. Krv má. Spravili sme odber. Je však úplne zdravý." "Ach jaj, mám také tušenie, že to bude ťažký prípad. Dobre ďakujem vám za informácie. Môžem vidieť zraneného?" "Áno, pravdaže, jeho stav je stabilizovaný."
Primár otvoril dvere na izbe, v ktorej mala ležať obeť neznámeho útočníka. Slater nazrel dnu a zostal stáť ako skamenený. Celá miestnosť bola postriekaná krvou a na posteli ležala len hlava nejakého muža. Na zemi pri posteli ležal zvyšok jeho tela. Aj keď bol Slater na podobné výjavy zvyknutý sa pozvracal. Primár, ktorý až teraz nazrel do miestnosti tiež začal zvracať. "Kde tu máte telefón?" opýtal sa Slater primára keď sa ako-tak spämatal. "Tam na rohu." odpovedal mu primár a rukou ukazoval kamsi za Slatera.
Ani nie päť minút po telefonáte už nemocnicu obsadili policajti. Vyzeralo to však skôr akoby dorazila armáda a nie polícia. Príslušníci špeciálnych jednotiek strážili všetky vchody a na každej chodbe mali stráž dvaja policajti. Došlo aj niekoľko agentov FBI. Jednotka SWAT začala prehľadávať budovu. "Pane, poďte sa pozrieť vedľa!" ozvalo sa z vysielačky. Vedľajšia miestnosť bola tiež cela postriekaná krvou. Rovnako vyzerali všetky izby v nemocnici. Vyzeralo to tak, že nikto z pacientov neprežil. Mŕtvi však neboli len pacienti v jednej z izieb našli policajti aj zdravotnú sestru. "Pane! Johnsona prebodol nôž. Útočníka nevidno!" "Okamžite sa stiahnite! Vráťte sa sem k nám!" "Rozkaz ..." "Smith hláste sa! Počujete ma?" nikto však neodpovedal. Dôstojník sa ďalej snažil spojiť s jednotkou ale bezvýsledne. Zatiaľ prišli z vedľajšej miestnosti agenti FBI. "Robertson zvolajte všetkých svojich mužov. Všetci nech sa okamžite stiahnu do tejto miestnosti. To je rozkaz!"
"Kapitán Robertson všetkým jednotkám okamžite sa stiahnite do izby číslo 965." Prišli však len desiatnik Morgan a desiatnik Logan. "Kde sú ostatní?" "Nevieme pane. Boli sme hneď vo vedľajšej chodbe. A tak sme asi prišli prví, ostatní určite čoskoro prídu." "Nemyslím, že ešte niekto príde desiatnik." ozval sa jeden z agentov. "Prečo si to myslíte?" "Pretože keby bol niekto z nich ešte nažive tak by tu už dávno bol. Radím zabarikádovať sa v tejto miestnosti a zavolať vojsko." "Dobre, Morgan, Logan a Dorson, zabarikádujte dvere!" Traja detektívi sa hneď dali do práce. Ešte však ani nestihli prevrátiť pritiahnutú posteľ, keď sa rozleteli dvere. Dnu vletel skrvavený veliteľ jednotky SWAT Smith. Jediné čo nemal úplne rozrezané bola tvár. Bol to nechutný pohľad. Primár, ktorý to už psychicky nezvládol, sa rozbehol smerom k dverám. Pravou nohou prekročil prah. Zrazu mu do hlavy vletela hasičská sekera. Sekera preletela jeho hlavou akoby to bolo maslo. Preletela celou miestnosťou. Zarinčalo sklo z rozbitého okna a zakrvavená sekera ním vyletela von. "Tu kapitán Robertson, žiadam vojsko do nemocnice Sv. Martina. A to okamžite. Máme veľké straty." "Za polhodinu tak máte vojsko." "Lenže ja polhodinu nemám! Zostali mi traja muži zo sto päťdesiatich." Bola to pravda, na začiatku akcie do nemocnice prišlo skoro sto päťdesiat policajtov.
Už ani Morgan to nevydržal. Vytiahol pištoľ a rozbehol sa k dverám. Tesne pred nimi začal strieľať pred seba. Keď mu došli náboje rozbehol sa a prebehol dverami. Mal väčší úspech ako nebohý primár. Dobehol k výťahu. Stlačil gombík. Kým čakal rýchlo si nabil zbraň. Dvere výťahu sa otvorili. Morgan vbehol dnu a rýchlo stlačil gombík, ktorý označoval prízemie.
"Myslíte, že sa mu podarí dostať sa z budovy?" opýtal sa Slater jedného z agentov. "Určite nie." práve keď to dopovedal ozval sa strašný výkrik plný bolesti a strachu. "Myslíte, že to bol Morgan?" opýtal sa Dorson Logana. "Neviem, ale zdá sa, že v tejto miestnosti sme v bezpečí." "Tým by som si nebol taký istý." poznamenal Slater, ktorý stál pri okne. Pozeral dolu na ulicu. Boli veľmi vysoko, až na desiatom poschodí.
Čakali už skoro pol hodinu a po vojsku nebolo ani chýru ani slychu. Pomaly im už všetkým dochádzali nervy. Keď sa konečne dolu na ulici objavili vojenské nákladiaky. Vtom momente Dorsonovi, ktorý bol najbližšie k dverám z krku vytryskla krv. Zrútil sa na zem, chvíľu sa zvíjal v predsmrtnom kŕči a potom zomrel. Krátko na to postihol rovnaký osud aj Logana. Tí čo ešte žili sa stiahli k oknu.. Robertson padol s nožom v krku. Jeden z agentov FBI padol s nožom v oku. Zostali už len traja agenti a Slater. Keď padol aj ďalší agent Slater vyliezol cez okno na rímsu, pritisol sa chrbtom tesne ku stene a najrýchlejšie ako to len šlo sa vzďaľoval od okna smerom k požiarnemu schodisku, ktoré bolo vzdialené len niekoľko metrov. Z miestnosti sa zatiaľ ozývala streľba. Poslední dvaja agenti bezmyšlienkovite strieľali okolo seba, v nádeji, že neviditeľného útočníka trafia. To im však nepomohlo. Hneď ako stíchla streľba sa ozvali z miestnosti ich zúfalé výkriky plné strachu.
Slater už bol pri požiarnom schodisku. Preliezol naň z rímsy a už aj liezol dolu. Skôr ako sa však stihol dotknúť zeme trafil ho do hlavy sekáčik na mäso.
Na druhý deň boli noviny plné správ o masakri v nemocnici. Celkom tam zahynulo vyše päťtisíc ľudí vrátane personálu nemocnice a pacientov.