Omyl

Vasilij sedel chrbtom opretý o stenu. Cez okno, pod ktorým sedel bolo počuť nepretržitú streľbu. Triasol sa na celom tele. Pred chvíľou ho skoro zastrelil jeden z nemeckých ostreľovačov. Skrýval sa niekde v bývalej budove školy, ktorá stála na konci ulice presne oproti miestu, kde sa ukrýval Vasilij. Guľka oškrela Vasilijovi pravé ucho. Mal šťastie, že ostreľovač nemieril presnejšie. Zo všadiaľ bolo počuť streľbu, kým tam však človek došiel nikto tam už nebol. Samozrejme okrem mŕtvych. Vasilij sa stratil. Ako jediný z jednotky prežil stretnutie s nemeckým tankom. Samozrejme, že tank nebol osamotený. Zistili to bohužiaľ až keď z okien zrúcanín okolitých budov začal na nich pršať dážď guliek z nemeckých guľometov. Už po pár sekundách nebol nikto nažive. Len Vasilij mal šťastie, že sa mu podarilo prehupnúť sa cez nízko položené okno najbližšieho domu. Nemci si ho nevšimli. Išiel ako posledný a tak vyšiel spoza rohu práve keď začali Nemci strieľať. Bez rozmýšľania vliezol dnu a preplazil sa čo najďalej od okna. Keď už bol pri dverách vyskočil na nohy a vybehol na chodbu. Rozbehol sa chodbou a po schodoch vybehol na druhé poschodie. Podišiel k oknu a pozrel sa dolu na ulicu. Bola plná Nemcov. V tom sa ozval výstrel a niečo mu oškrelo ucho. Okamžite sa hodil na zem.
Sedel pod oknom až do večera. Rozmýšľal ako by sa mohol dostať ku nejakej ruskej jednotke. Mal pri sebe len pištoľ so siedmimi nábojmi a v puške mal tri náboje. Nemal ani granáty, prilbu stratil keď preskakoval okno. Mal síce nôž a bodák na pušku, no to mu bolo na nič. Pochyboval, že by ich mohol nejako použiť. Jediná možnosť ako získať viac munície bolo zísť dolu na ulicu a zobrať si náboje od mŕtvych kolegov. To však bolo veľmi riskantné, kým bolo vonku vidieť a číhal tam ten nemecký ostreľovač.
Len čo sa zotmelo Vasilij zbehol dolu po chodoch a pomaly pristúpil k oknu, ktorým sa pred pár hodinami dostal dnu. Poobzeral sa. Nebolo však nič vidieť. Bola príliš veľká tma aby ho mohol niekto vidieť z diaľky väčšej ako niekoľko metrov. Vyliezol von a opatrne sa zakrádal popri múre k miestu, kde prednedávnom došlo k masakru jeho jednotky. Netrvalo dlho a potkol sa o čosi mäkké. Zohol sa a pozrel sa na tmavú postavu čo mu ležala pri nohách. Bol to však Nemec. Asi dva metre odtiaľ si Vasilij všimol hneď niekoľko mŕtvol. Kolenačky k nim doliezol. Kolenačky preskúmal celú ulicu a zhromaždil všetky zbrane a muníciu čo našiel pri múre. Potom to všetko postupne ponosil popri múre do domu v ktorom sa predtým skrýval.
Keď sa ráno zobudil prezrel si nahromadené zbrane a muníciu. S výsledkom svojho nočného výletu bol viac než spokojný. Priniesol si aj novú prilbu a uniformu. Obliekol si ukoristenú uniformu a na hlavu si nasadil nemeckú prilbu. Podišiel k oknu a poobzeral sa. Skôr ako si však stihol uvedomiť, že omylom namiesto nemeckej uniformy včera doniesol ruskú, ozval sa výstrel a Vasilij sa s dierou v hlave zviezol na dlážku.